Hľadám opravára

Nie je to tak dávno, čo som aj ja prerábala byt. Išlo o kompletnú úpravu, a tak zhltla nemalú finančnú čiastku. Výsledok však dopadol podľa mojich predstáv a ja som si ho s radosťou a plnými dúškami užívala. Každý deň som sa ponáhľala domov. Keďže byt sa nachádza v bytovom komplexe s množstvom ďalších bytov, stalo sa, že raz po príchode z práce som zistila, že susedia, ktorí bývajú o poschodie vyššie priamo nadomnou, sa pustili do prerábky bytu.

Dĺžka prerábky ma šokovala

Tak som si povedala, že budem trpezlivá, veď nakoniec aj ja som si tým prešla a takisto som ostatných musela vyrušovať. Všetky stavebné povolenia aj písomný súhlas na tieto práce som mala schválené a tiež som všetkých susedov oboznámila s tým, že tento zvýšený hluk bude v čase od 9,00 do 15,30 hodiny, ale len počas pracovných dní.
Vo svojej naivite som rovnaký postoj od susedov očakávala aj ja, no nestalo sa. Hluk však neutíchal ani po 19. hodine a to už nebolo veľmi príjemné. Na nástenke v bytovom komplexe som sa snažila dopátrať po informácii o dĺžke tohto stavu, no keď som to dočítala, oblial ma studený pot. Približná dĺžka prác-pol roka.

Nová omietka nevydržala

Návraty domov po tomto zistení už neboli také príjemné, hlavne potom, čo som jedného večera vošla do bytu a moje oči zbadali na podlahe omietku zo spadnutého stropu hneď pri vstupe. Susedia sa do prerábky zrejme tak „opreli“, že nová omietka v mojom byte ten nápor nevydržala.

Začala som zháňať murára.

Po nejakom čase som sa k jednému dopracovala a zatelefonovala som mu. Termín, ktorý mi ponúkol, bolo tak o šesť mesiacov, ale len čo zistil, že to je len malý kšeft, zložil. O pár dní som zohnala jedného dôchodcu, ktorý sa na to dal, no pri vstupe do kuchyne ma okamžite prešla radosť, keď zo stropu na mňa hľadel veľký mokrý fľak.
A tak teraz hľadám maliara…